23. februára 2012

Púzdro na vejár

Vždy sa mi len tak povaľoval v taške. Párkrát to schytal chudák peňaženkou alebo diárom. A tak, aby som si ho nezničila a neprišla o neho, spravila som si na neho púzdro. Vlastne dve... Nevedela som sa rozhodnúť. Takže keď jedno zašpiním, vymením ho za druhé a nemusím čakať, kým bude čisté.

Vejár musí byť v mojej povinnej výbave koncom jari a v lete. V klimatizovanom priestore mi ho treba nie je, problém nastáva, keď sa dostanem mimo neho.

Mala som dosť veľký problém vybrať také malé obrázky a to mi verte, že som mala kde hľadať, pretože mám toho neúrekom. Nakoniec som úspešne našla menšie obrázky, ktoré mi zároveň vyhovovali, v časopise Výšivka. No a nastal spomínaný problém, že som sa nevedela rozhodnúť. Milujem motýlikov, ale pandy sa k môjmu vejáru s kvetmi sakuri hodia viac. A tak mám oba. Jeden v oranžovom duchu a jeden v zelenom.

Pozostáva z dvoch dielov - jeden vyšívaný a jeden látkový, krajky a v jednom prípade aj stužky (na zatváranie). Jeho rozmer je 5,5 x 22 cm. Šírka krajky je 1,5 cm za normálneho stavu, takto prišitá má 1 cm. Dĺžka krajky bola 1 m, poskladaná je na malé volániky.
Postup nič zložitého, tie dva diely prišité rubom k sebe, pričom medzi ne je všitá krajka, ktorú som si vopred prichytila k vyšívanému dielu. Hore je zalomené a zašité miesto pre stužku. Vrecko po dokončení obrátené na lícovú stranu.

Materiál:
oranžová látka - OD Tesco, Kamenné námestie (asi tak spred 5 rokov), zelená - Dária Trend, Hlohovec
krajka - Galantéria Hlohovec
stužka - tá sa mi motá aj s ostatnými medzi šicími pomôckami
drevené koráliky - DaVinci, Nitra
mulinky alebo perlovky









Ospravedlňujem sa za trochu rozmazané fotky na konci, pokazil sa mi fotoaparát a nezaostruje. Nejako som to zdokumentovať ale musela, tak som ho trochu potrápila.

Pekný večer!


22. februára 2012

Mini kozmetická taštička

Pôvodne to mala byť taštička na usb kľúče, pamäťovú kartu, slúchadlá od telefónu a podobné serepetičky, ktoré musím mať pri sebe, keď niekam odchádzam. Ale nejako sa mi pošťastilo spraviť ju menšiu. A tak som zmenila jej funkciu, aj tak som niečo také potrebovala.
Keď nechodím teraz do roboty a neodchádzam z domu na pol dňa ako predtým, tak mi stačí mať pri sebe menšie množstvo vecí, ako vtedy. A do tejto sa zmestí akurát. Takže koniec váľania sa vecí po celej taške, nekonečného hľadania balzámu na pery a tak podobne.

Vzor som našla na internete, urobila som si podľa neho predlohu. Tam bol len jeden štvorček, ja som si zvolila poukladanie vedľa seba. Nazvala som si to, že je to vyšívaný patchwork :-) No a nevyzerá to ako patchwork?

Materiál:
perlovky z Českej Třebovej
bledožltá ...........1122
bledooranžová ...2182
oranžová ..........2392
OD Tesco, Kamenné nám., Bratislava (už to tam asi nie je)
kanava a žltý zips, Galantéria Hlohovec

Jej rozmer je 16,5 x 9 cm. Vyšívaná krížikovým stehom. Zips som radšej zverila do rúk sestre.



Prajem pekný večer!


13. februára 2012

Cinnamon Sugar Cookies

Ďalší z amerických receptov. Opäť som sa inšpirovala slečnou Kerry. Tentokrát som to mala ľahšie, že už som vedela, ako premeniť jednotky. V tomto je hlavným výrazným prvkom škoricová chuť. V pôvodnom recepte sú použité aj nasekané orechy a kamenec, ale tieto dve zložky som vynechala, lebo som koláčiky chcela mať len škoricové.

Recept som si premenila a prispôsobila na svoje pomery a toto je on...

Potrebujeme:
225 g palmarínu
200 g kryštálového cukru
100 g práškového cukru
2,5 dcl oleja
2 vajíčka
1 čajovú lyžičku vanilky
1 čajová lyžička soli
540 g polohrubej múky
1 čajovú lyžičku sódy bicarbony
1 čajovú lužičky mletej škorice
cukrikové ozdoby a škoricový cukor na posypanie

v prípade Hello Kitty aj nové korenie na oči

Postup:
V miske zmiešame maslo, kryštálový cukor, práškový cukor a olej a dobre vymiešame. Pridáme vajíčka a vanilku a dobre premiešame. Pridáme múku, soľ a škoricu a dobre spracujeme cesto.

Cesto je maslové, lepkavé, ale netreba sa toho báť. Po zmiešaní sa dá do chladu, aby stuhlo a lepšie sa s ním pracovalo. Ja som ho tam mala hodinu (autorka receptu píše až tri, ale zrejme si chystala všetky naraz) a kým sa mi piekla prvá várka, tak som ho zatiaľ vrátila do chladu.

Rúru dajte rozohriať na 190 °C. Pečú sa približne 10 minút. Ja som ich po vytiahnutí, ešte keď boli teplé, posypala škoricou.

Variant 1:
Ak chcete len také placky, ako sú v pôvodnom recepte,

zdroj: Bakergirl
tak potom vytvaruje z cesta guľku asi 2,5 cm veľkú, položte ju na vymastený plech (alebo papier na pečenie) a chrbátom ruky alebo dnom pohára vytvarujte do malej placky. Posypte ozdobami a škoricovým cukrom a dáte piecť.

Variant 2:
Skúsila som použiť formičky, do ktorých som vtlačila cesto, aby mali koláčiky nejaký špecifický tvar. Dve najväčšie mám kvietok a srdiečko, tak som použila tie. Po odstránení formičky som koláčiky posypala ozdobami a škoricovým cukrom a dala piecť.


Variant 3:
Tak tento bol pôvodný, ale dávam ho až nakoniec. Cesto sa natlačilo do gumenej formy v tvare Hello Kitty a dalo piecť. Po vytiahnutí a vyklopení z formy som hlavičku mačičky ešte dozdobila. Oči sú z nového korenia, mašlička a noštek z ozdobných cukríkov. Tvár ma síce vytvarovanú, ale mne sa zdala smutná, tak som si ju tak dozdobila.

Pin It

Formu Hello Kitty mám z obchodu s cukrárskymi potrebami v Hlohovci, ale dá sa zohnať cez ich e-shop.

Takto vyzerá zblízka

Z tej polovičnej dávky mi vyšlo:
Srdiečka + kvietky - 10 ks
Hello Kitty - 12 ks

Do mačičky ide toho samozrejme viac a zdá sa mi aj chutnejšia. Placičky odporúčam robiť trochu hrubšie, lebo potom sú také akési vysušené. Mačička sa plnila do 3/4.

Inak sú výborné s čajom, skvele sa s ním dopĺňajú. Tak dobrú chuť!



9. februára 2012

Veľká noc sa blíži!


Ďalším mojím "restom" je polystyrénové vajíčko. Kým vianočná guľa bola ozdobená servítkovou technikou, pri vajíčku som použila techniku vtláčaného patchworku. Princíp tejto techniky spočíva v zatláčaní okrajov látky do vopred pripravených rýh a ich nasledovné prekrytie nejakou stuhou alebo krajkou na schovanie spojov

Ja som použila vajíčko veľkosti 12 cm. Rozdelila som si ho na štvrtiny pre ľahšiu prácu pri vyrovnávaní a vtláčaní, keďže to je môj prvý takýto výrobok. Motív na výšivke som použila z takej malej nostalgie. Zajačik na ňom je zo série, z ktorej som vyšila môj prvý motív (v rámci pracovného vyučovania na základnej škole, keď sme sa učili vyšívať). Možno to bol aj konkrétne tento, to už si bohužiaľ nepamätám. Predloha pochádza z časopisu Slovenka (z 90-tych rokov minulého storočia), ktorú si oni vypožičali z knihy Vyšívanie od kolektívu autorov.

K výrobe vajíčka som pripravila aj fotopostup.

Prichystala som si materiál - látky, lepidlo, zvyšky kanavy, špendlíčky (bez hlavičky), krajky, vajíčko a predlohu na výšivku.

UPDATE:
Úvodná a dve posledné fotografie sú znova fotené, fotopostup je pôvodný znova trochu upravený, bohužiaľ sú tým pádom fotky nižšej kvality.


Výšivku som robila síce až nakoniec, ale pridám ju už sem, pretože tá mala byť hotová, keď som začala pracovať. Teoreticky aj bola, ale veľkosť motívu bola až príliš veľká a musela som vyrobiť novú. Pôvodne malo byť vajíčko rozdelené len na tri časti. Použila som perlovky od Puppets a BCT.


Postup:

Najprv som si vyznačila 4 miesta rezov.


Narezala som si ho najprv príborovým a potom som prehĺbila rez ostrým nožom. Ak máte istejšiu ruku, kľudne režte hneď ostrým :-).


Zatlačila som prvý kus látky.


Keď už boli okraje zatlačené, prebytočnú látku som obstrihala ...


... a zvyšok som ešte zatlačila.


Zelená látka mi trocha kĺzala po vajíčku, tak som si ju musela v strede prilepiť, ale pre ľahšiu prácu je celkom fajn prilepiť si trochu látku k polystyrénu. Dobre do drží aj klasickým lepidlo (ja mám overené lepidlo v tyčinke zn. Kores)


Zopakujeme postup ako pri žltej látke.


Zelenú látku bolo treba aj prichytiť špendlíkmi, lebo neposlúchala, ale ak nie je látka šmykľavá ako táto, tak tie špendlíky ani netreba.


Zelenú látku som dala ešte z druhej strany žltej a vajíčko čakalo na vyšívanú časť. Hrubá práca je hotová.


Na spoj som naniesla lepidlo.


A nalepila prvú krajku. Nalepila som ju po celom obvode, pričom som začala zospodu, aby nebolo vidno spoj. Na fotke je vrch vajíčka.



Takisto som nalepila druhú krajku.



A vajíčko je hotové...



Pekný večer!

Ozdobný kryt na kapesníky v krabici

Zo všetkých rôznych predlôh a použitia plastovej kanavy vo vyšívaní, som si na začiatok vybrala dosť ťažký oriešok. Na prvý pokus určite! Kryt na papierové servítky v krabici v tvare studničky. Ja nemôžem za to, že sa mi tak páčila... Inšpirovala som sa týmto obrázkom


Zaujalo ma to, ako sa s ňou dá pracovať, ako pekne drží tvar a že sa dá z nej všeličo vyrobiť. Ja som taký blázon, že keď ma takto niečo zaujme, hneď si na to musím nakúpiť veci a pustiť sa do toho.

Použila som plastovú kanavu 55 krížikov / 10 cm od Anchoru, ale cenu si nepamätám, pretože to bolo vyše dvoch rokov dozadu. Kúpila som ju v galantérii Motýľ v Bratislave. Nechcela som čakať, kým by mi to prišlo poštou, tak som si pre ňu skočila po práci, že vyskúšam.

Najprv som si samozrejme kúpila servítky. Krabica je v tvare kocky s hranami 11,5 cm. Potom som si vypracovala predlohu na mieru, všetko rozrátala a vyrazila do obchodu. Celkovo bolo treba 3 ks (jeden kus má formát A4) + 1 do rezervy, ak by niečo nevyšlo.

Plášť pozostával z 8 dielov, ale nakoniec som použila na stavbu len 7, spodný som vynechala (s prevádzkových aj estetických  dôvodov). Dve bočné steny boli zhotovené vcelku so stĺpikmi, pričom boli dorobené ešte dva stĺpiky, ktoré som prišila k tým prvým (keďže nemohol ostať rub odokrytý s viditeľným zadným stehom). Strieška bola z dvoch dielov. Postupne som prišila diely k sebe. Diely sú vyšívané gobelínovým stehom (len uhlopriečka, nie krížik).

Na ozdobenie som použila umelé kvety, ktoré som si nastrihala. Na začiatok som si ich trochu prilepila lepidlom na textil a ešte som ich prichytila pár stehmi hnedou niťou k dielu. Nakoniec som vložila krabicu a prišnurovala diely k sebe. A aby som nezabudla - na striešku som prilepila motýlika.

Vyšité diely som doma skladovala asi dva roky. Nepáčilo sa mi, ako sa mi to zošívalo dokopy pri použití mulinky, čo je vidno na zošití oboch dielov stĺpika (už som nevládala prerobiť to). Pri štrikovaní pomôcky na drdol mi napadlo, že by bolo asi vhodnejšie použitie vlny. A tak sa mi to veru aj osvedčilo. Včera som sa do toho pustila, lebo som si povedala, že najprv dokončím všetko rozpracované (a kým to nedokončím, nemôžem začať Alfonsa Muchu, lebo ten si bude vyžadovať veľa času) a dnes som to dokončila. Je to dosť drina ťahať hrubú ihlu cez už obsadené oko a ešte vlnou. Mám úplne zničené prsty na pravej ruke, robia sa mi pľuzgiere, ale výsledok stojí za to, tak si to ani nevšímam. Ja dúfam, že sa bude páčiť aj vám a že okrem tohto pribudnú aj iné výtvory z plastovej kanavy.

Kanava a lepidlo na textil - Galantéria Motýľ, Bratislava
Mulinky - farba slonová kosť ešte po babke (ešte majú znažku ZMDŽ :-) ), ale inak Primona, Galantéria na Špitálskej, Bratislava
Kvietky látkové - Galantéria na Špitálskej, Bratislava
Kvietky umelé - "35-ka", Hlohovec (rozumej hocijaká Ľudovka)
Motýlik a Vlna - Klára, Galantéria v Hlohovci
Servítky - Tesco
ruky, oči a nervy - moje :-) ale priznávam, že pár riadkov prispela sestra, keď čakala, kým sa nachystám von :-o

A tu je malá ukážka, ako som postupovala:




Všetky diely sú vyšité, nachystané sú aj ozdoby. Spravila som si rozloženie dielov, predbežný návrh uloženia kvietkov a z fotiek je vidno, že bolo v pláne aj dno, ktoré som síce aj prišila, ale potom som ho odstránila.







Keď bola studnička v celku, prišlo na rad lepenie kvietkov. Použila som lepidlo na textil. Kvietky sú na oboch stranách rovnako. Spodnú časť som nakoniec vymyslela inak, prišila som 4 vlnové šnúrky a  zviazala ich mašličkami :-).







Majte sa!

Ďalšie príspevky

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...