Siroty

16 septembra


Obrázok dievčatka bude navždy spomienkou na prvý ročník vysokej školy. Bývala som v Bratislave a keď som sa neučila, sama som sa v byte trochu nudila a tak som vymýšľala, čo sa dá robiť bez telky len pri počúvaní rádia. A tak som si ťukala do staručkého písacieho stroja a prepisovala som si na ňom svoje básničky, ťukala do klavíra, či čítala knižky, ktorých tam teta nechala hojne. Tam som prepukla čítaniu klasiky na plno. Nad posteľou mi visel vyšívaný obrázok dievčatka a obrazy od Alfonsa Muchu a často mi na ne padali oči. Až som to jedného dňa nevydržala, nakreslila som si sieť a podľa vyšitého obrázka som si vyrobila predlohu.
S chlapčekom to bol trochu iný level. Boli sme na návšteve u Maťkovej babky a krstných a všimla som si obrázkov v detskej izbe. Keďže dievčatko som už mala, sústredila som sa na chlapčeka. Obrázky boli robené rovnakým spôsobom, ako som ja vyšívala dievčatko, takže o predlohe sa vravieť nedalo. Za to mi milá Gabika poslala fotky obrázka a ja som sa pustila do výroby podľa jednej z nich. To bol teda výkon...
Chlapček už bol aj vyšitý, keď som na jednej poľskej stránke našla originál predlohy oboch :-D Aj tak som na seba hrdá, lebo som si poradila v rámci možností a aj tak vznikli tieto krásne obrázky.
Dievčatko som nazvala tuláčkou, keď bolo samo, keď pribudol chlapček, obrázky som nazala siroty. Viedlo ma k tomu to zaplátané oblečenie.

Prajem pekný deň!


Mohlo by sa páčiť

2 comments

  1. No tak to bol veru kreatívne vyplnený čas popri štúdiu. My sme len čumeli do notebookov:/ach...strašne by som chcela žiť v dobe bez mobilov, notebookov...atď...Teraz keď človek neodpíše do pár hodín na mail, tak sa zrazu dejú katastrofy:(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to áno, ani si nevieš predstaviť, ako rada na to spomínam :-) a veru bez mobilu, bez ktorého dnes nepustia pomaly už ani škôlkara do škôlky :-( čo to bol vtedy notebook? :-D veď ja som nemala ani počítač, prvý sa ku mne osobne (aj ten bol doma) dostal až o dva, či tri roky neskôr. teraz si bez neho život neviem predstaviť, síce sa naďalej venujem svojím koníčkom, ale aj tie s ním súvisia. znie to celé ako z praveku, hoci to bolo pred 12 rokmi :o)

      Odstrániť


Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.