Obrázok dievčatka bude navždy spomienkou na prvý ročník vysokej školy. Bývala som v Bratislave a keď som sa neučila, sama som sa v byte trochu nudila a tak som vymýšľala, čo sa dá robiť bez telky len pri počúvaní rádia. A tak som si ťukala do staručkého písacieho stroja a prepisovala som si na ňom svoje básničky, ťukala do klavíra, či čítala knižky, ktorých tam teta nechala hojne. Tam som prepukla čítaniu klasiky na plno. Nad posteľou mi visel vyšívaný obrázok dievčatka a obrazy od Alfonsa Muchu a často mi na ne padali oči. Až som to jedného dňa nevydržala, nakreslila som si sieť a podľa vyšitého obrázka som si vyrobila predlohu.

S chlapčekom to bol trochu iný level. Boli sme na návšteve u Maťkovej babky a krstných a všimla som si obrázkov v detskej izbe. Keďže dievčatko som už mala, sústredila som sa na chlapčeka. Obrázky boli robené rovnakým spôsobom, ako som ja vyšívala dievčatko, takže o predlohe sa vravieť nedalo. Za to mi milá Gabika poslala fotky obrázka a ja som sa pustila do výroby podľa jednej z nich. To bol teda výkon...

Chlapček už bol aj vyšitý, keď som na jednej poľskej stránke našla originál predlohy oboch :-D Aj tak som na seba hrdá, lebo som si poradila v rámci možností a aj tak vznikli tieto krásne obrázky.

Dievčatko som nazvala tuláčkou, keď bolo samo, keď pribudol chlapček, obrázky som nazala siroty. Viedlo ma k tomu to zaplátané oblečenie.

Prajem pekný deň!