Bojím sa výšok. Ale ak to má mať nejaký skvelý výsledok, tak ja sa
prekonám. Vyhliadková veža na Poľane je jeden z takýchto cieľov. Ak sa
pri výstupe ostatní správajú civilizovane, tak so strachom a detskými
krokmi sa dopracujem až k vrchu...
Týmto príspevkom začnem krátku sériu foto príspevkov z výletov po myjavských kopaniciach. To viete, u nás na rovine nič zaujímavé nenafotím, preto si vždy užívam, keď môžem fotiť na Myjave. Aj keď jedno miesto niekoľkokrát, ale už sa mi stalo, že som aspoň videla posun v zlepšení záberu :-). Ale tie sady, kopce, výhľady, tie sú na nezaplatenie. A nebo. Krásne, ako ja hovorím, barančekové nebo. Blankytná obloha je krásna, ale na fotke trochu nuda. Obloha s oblakmi ma nesmierne fascinuje. Od malička, kedy sme pozerali hore a hľadali, ktorý mrak nám čo pripomína.
Vybrali sme sa na Poriadie, k pamätníku bitky u Klasovitých. Okolo motokrosu, po Jablonskej, hore okolo metrologickej (?) stanice. Zastávka na fotenie výhľadov, k bunkru z 2. svetovej vojny do lesa som sa neodvážila ísť. Obloha bola úžasná, ako nejaká začínajúca apokalypsa nad Myjavou :-). Nie, nepršalo, to len tie mraky tak vyzerali, ale boli neškodné. Skoro z každého kopca je vidno tie isté skvosty, ale vždy ich fotím. Zrúcanina hradu Branč, Čachtický hrad, výhliadková veža na Poľane (aj o tej tu bude reč v budúcnosti), veterný mlyn vo Vrbovciach, či televízny vysielač na Veľkej Javorine. Vďaka za taký rozsiahly zoom.
Prechádzame nad železničnou traťou a ja lovím prvú fotku Mlynárika kapustového. Nebolo by odveci zachytiť aj hlavný cieľ výpravy. Tam tie stromy, tam sa ukrýva pamätník.
Joj, táto odbočka, tú "mám" veľmi rada pri ceste autobusom. Kým vtedy ideme rovno, teraz sme sa pobrali do ulice. Niektoré domčeky rozprávkové a zaujala ma táto záhrada, ktorú som trošku "šmírovala".
Mám pocit, že tento kopec je vidno odvšadiaľ. Ideme na Poľanu, je tam, ideme na Bradlo, je tam... Nerobila som panorámu, ale ďalšie tri zábery patria k sebe. Od prvého pokračujú vľavo ďalšie dva.
Konečne sa dostávame k pamätníku. Nebudem to prepisovať, na ceduľke všetko je :-). Fotky by sa ale opakovali, tak len tak stručne.
Pohľad do diaľky, tam niekde by sa mala skrývať cesta späť. Zbehli sme na Poriadie a odtiaľ rovno na záhradu na grilovačku. Nechýba zopár fotiek kvietkov a mala ochutnávka mojej ďalšej vášne - motýľov. Tu niekde na lúkach to začalo. To už mojím "spoluturistom" nezostáva nič iné, len si sadnúť a čakať :-D.
Mačička z Jablonskej ako bodka za dnešným príspevkom. A ja prajem pekný zvyšok večera!
Aj ja som len človek. Príspevok som mala napísaný v termíne, ale videá som zostrihať nestihla, no ja som to chcela dať do jedného príspevku. Keď do toho prídu iné povinnosti, sadnete si k tomu a Youtube a rýchlosť uploadu majú svoju vlastnú hlavu, tak to nie je dobrá kombinácia. Len dúfam, že tam nie sú žiadne chyby, lebo upínať zase celú noc... Ale hlavné je, že aj keď to trvalo dlhšie, ako som chcela, príspevok je už na svete.
Ako som informovala na Facebooku, cez víkend ma okrem výletu na Čachtický hrad čakali aj "folklórky" na Myjave. Nie, že by som bola nejako odviazaná z ľudovej hudby, aj keď radšej budem tancovať na ňu, ako sa zvíjať na niečo moderné :-D. Ale je to naše kultúrne dedičstvo a treba si ho vážiť. Áno, pred desiatimi rokmi ako mladá oplašená žaba by som si asi klopkala na čelo, ale dnes je to už o niečom inom. Dnes si vážim niektoré záležitosti viac, hlavne keď vidím, kam to tu s nami všetko smeruje... A keď to má nejaký scenár, tak je to úplne iné.
Usaďte sa, nechajte načítať obrázky, uvarte si zatiaľ čaj a nechajte sa vlákať medzi tanečníkov... Zo 400 záberov bolo ťažko vyberať, hlavne ak som chcela zachovať postupnosť počas mojej prítomnosti, takže fotiek nebude trošku, ale veľa. Až príliš.
