Moje okno je na východ a keď ráno vytiahnem žalúzie a čaká ma takýto krásny pohľad, je to začiatok ďalšieho krásneho dňa. Kiež by boli takéto rána až do jari, ale Vianoce bez snehu by boli asi o ničom, že? :-)))






Moje pozadie nechtových fotiek, alebo teda Ibištek sýrsky sa oblieklo do jesenného šatu, pripravuje sa na zimný spánok, aby mi na jar opäť začalo slúžiť...



"Za Váhom, za Váhom, tam je dobre bývať, neorú, nesejú, len sa chodia dívať..." Z našej strany je toto za Váhom :-)))



Nevyrušovať, pracujem. Ďateľ na staručkom topoli, ktorého som sme pristihli pri práci pri čakaní na autobus...


V našom parku o chvíľu nebudem mať čo fotiť, najprv zničili kus neho kvôli poľovníckej chatrči a teraz pomaly likvidujú stromy...Kedysi sme si tam chodili zbierať gaštany na postavičky, ktoré sme mali vyrábať na výtvarnej, či pracovnom vyučovaní, teraz ich tam hľadám márne, ešteže mi mama zopár priniesla od kamarátky aspoň na dekoráciu.




Keď už sme spomínali ten Váh, tieto stromy patria k nemu a k lužnému lesu, ktorý ho obklopuje a ukrývajú jedno z mŕtvych ramien. Hrádza sú spomienky na detstvo a nekonečné sánkovačky v zime, ako aj rozrazená brada :o)










Šípky na kríku? Nuž, asi ani zbery šípok neexistujú, lebo keď som chodila na základnú školu, tak všetky kríky vyzerali ako po nájazde kobyliek :-D






Potrubovod medzinárodného plynovodu, alebo ako mu hovoríme my - plynák, či plynový most, je spojenie s druhou stranou. Nelegálne, vstup zakázaný, možno aj preto je brána stále otvorená a tak sa môžete vybrať k studničke na opačnom brehu Váhu.




Jesenný súmrak, naša prírodou oholená staručká marhuľa, susedova kadibudka, kontrolná stanica plynovodu, či svetielka bytovky z ôsmeho obrázka... Najbližší výhľad, kým sa príroda opäť zazelená.


Pomaly sa presunieme do "Pánskej záhrady" v Hlohovci pod zámkom, resp. jeho úbohým vzhľadom. Najkrajšie miesto v Hlohovci, unikát, najväčší platanový háj v Európe, ale prečo ho neničiť. Z amfiteátra dlhé roky "šenk", jazero špinavé, chodníky zničené premávaním sa mestskej polície po nich na aute, platany sa ešte ako tak držia, ale prejsť sa medzi nimi, musíte vystihnúť správnu dobu - keď je pokosené a nemáte burinu do pása.

Stromy ukrývajú cestu na zámok

Trnavu na jeseň som si tento rok nestihla nafotiť, ale aspoň tieto štyri fotky z minulého roka (s ostatnými som nebola veľmi spokojná). Prvé tri sú z "Promenády" pod mestskými hradbami a posledná z parčíku kúsok od kostola sv. Mikuláša.






Čo ma mrzí, tento rok som si veľmi neužila ani myjavské kopanice na jeseň. Na rovine fotiť, to je taká nuda, len samá rovina :-D Ale z kopčeka na kopček, to už je lepšie

Hrad Branč

Poprvýkrát som pracovala s ryžovým papierom, predtým som mala buď papier na decoupage alebo servítky. Práca s ním bola skvelá, asi presedlám :o)

Podklad som spravila sivý (namiešala som ho z obyčajných temperiek) a keďže som to chcela na provensálsky spôsob, tak som zvolila krakelovaciu techniku. Ešte by to chcelo zohnať nejaký matný lak, lebo ten lesklý kazí celkový dojem stariny :-/

Motýlik je ďalšie stvorenie, ktoré mám veľmi rada. A tak, keď som išla vyrábať tento darček, ktorý letel do Prahy, padla na neho voľba. Rozhodla som sa spraviť ho ako brošňu, len ešte musím popracovať na prichytení zapínania, lebo mi narobilo trošku šarapatu.

Vybrala som si jesenno-zimnú studenšiu kombináciu farieb a mne osobne sa takto veľmi páčila. Motýlik sa skladá z rokajlu, ohňoviek a kryštálikov a navliekané sú na rybárske lanko 0,19 mm.