Čachtický hrad

17 júla


Áno, zúčastnili sme sa otvorenia, resp. dňa predtým. Pôvodne to malo byť otvorenie, aj preto padla na piatok dovolenka. Naša smola, že sme neskoro zistili, že to zmenili a presunuli na sobotu. Ale viete čo, aspoň tam nebolo veľa ľudí a mohli sme si to prejsť v kľude. A na druhý deň sme išli aj tak na folklórky, takže...

Vyrážali sme z Myjavy, kde na stanici nájdete takýto parádny model Bradla. Počkali sme si na "Čachtickú strelu" a výlet mohol začať.




Vystúpili sme vo Višňovom a lesom sme sa pustili do stúpania k cieľu. Celú dobu som pozorovala, ako sa pomaly, ale isto, približujeme k zrúcanine, ktorá ma už toľké roky neuveriteľne fascinuje. Je to už 400 rokov, čo tu skončil život krvavej grófky. Čachtický hrad vznikol v 13. storočí a najviac ho smutne preslávila práve Alžbeta. Z hradného kopca sa vám naskytne výhľad na Považský Inovec, Malé Karpaty, či Myjavskú pahorkatinu. Posledná úprava bola vykonaná v 17. storočí, z čoho sa zachovali renesančné atiky. Od 18. storočia hrad chátral.







Keď už sme boli takmer v cieli, naskytol sa výhľad aj na Tematín, kde bývala jedna stvora podobná Erszébet - Anna Rosina Listiusová, manželka Stanislava Thurza, šintavská bosorka, ktorá vraj robila to isté, čo Alžbeta. Pred pár rokmi sme sa zúčastnili Strašidiel na Bojnickom zámku, ktorý mal vtedy ako tému práve Annu Rosinu. A samozrejme príležitosť na záber na Čachtický hrad, ktorý som si dala za úlohu a som rada, že nebolo iba modré nebo.



 


Hospodárska budova, ktorá bola postavená počas rekonštrukcie, slúžila na občerstvenie. Bol v nej umiestnený aj model hradu. Na nádvorí nechýbala stredoveká kuchyňa a rytieri. Len slušnosť mi zabránila pustiť sa do placiek, lebo boli fakt výborné. Chalani si vyskúšali úlohu rytierov a ja som sa pri fotení tohto fakt zabávala. Nechcem sem ale veľmi montovať súkromie, takže len tak symbolicky.












O niečo vyššie hrala stredoveká hudba a kamoš nelenil a hneď ich zmobilizoval na fotku :-D Keď dohrali, informovali o stave futbalu, čo publikum pobavilo. Potom sme sa z tetou Betou odfotili, pokochali sa výhľadom a vybrali sme sa ďalšiemu bodu  programu, a to stretnutiu so spisovateľom Andrejom Štiavnickým. Teda presnejšie, bol to môj bod programu :-).








Pán Andrej Štiavnický doniesol samozrejme všetky knižky a ja som si odniesla poslednú, ktorá mi v zbierke chýbala spolu s venovaním. A aby som mala v kalendári k tomu dňu aj niečo na pamiatku, prišiel podpis aj tam :-).







Len tak pre info moja zbierka + ešte dve iné. Bol najvyšší čas vybrať sa dole do dediny. Po ceste na lúke bola lukostreľba a lukostrelec bol tak opustený, že sa chalani rozhodli na chvíľu mu spraviť spoločnosť a zastrieľať si. Rozruch, ktorý spôsobili prilákal aj ďalších zvedavcov, tak hádam sa tam potom už veľmi nenudil.







Nasledovná časť bola fakt milá. Že dobrý deň, nekúpite si náramky? :-) A tam kopa asi tak piatakov a nezastav sa. Tak sme si kúpili pre každého jeden (nakoniec všetky skončili u mňa), veď ich podporíme v koníčku, nie? Keďže bolo treba spraviť o niečo väčší, ako mali nachystané, tak priamo pred nami ho vyhotovili.






Od detí na námestie, posedieť si pri medovinke a ešte treba stihnúť Draškovičov palác. Na námestí sa vynímala drevorezba Alžbety, ktorú vyhotovil rezbár z Podolia Jozef Chromek z pňa topoľa, ktorý museli vyťať. Do paláca sme ale prišli neskoro, chvíľu pred tým zatvorili, no teta za nami ešte vybehla a vpustila nás dnu. Zomlelo sa to tak rýchlo, že som palác zabudla aj odfotiť z vonku.


















Výlet sme zakončili v pizzérii na námestí, aby sme sa posilnili pred cestou domov. Pri čakaní na vlak sme sa mohli ešte pokochať krásnym podvečerným nebom a spokojne odísť domov...

UPDATE:
Veľmi sa mi nedalo natáčať, podarila sa mi len tá stredoveká hudba. Ale tuto jeden šikovný Vladko robil film na praktickú maturitu, ktorý minulý týždeň zverejnil a jeho video sa mi sem zábermi hodí. Na Youtube sa nájdu síce aj nejaké videá priamo z otvorenia, ale to sú také verejné-súkromné.


Pekný deň!


Mohlo by sa páčiť

4 comments

  1. Krásné fotky Suzinko a fajn počteníčko :) docela vypadá hrozivě ten hrad :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, Hani ♥
      no veď tam aj bývala taká teta hrozná :-) ale aj tak je to tak nejako moja srdcovka... ale bol inak celkom pekný, kým začal pustnúť http://www.region.nmnv.sk/hrady/cachtice/cachtice_h_02.jpg :-)

      Odstrániť
  2. Ďakujem vám za krásnu prechádzku históriou Čachtického hradu a Draškovičovho paláca. Čachtická strela je ako naša Orávka :))
    Vaša zbierka kníh o Čachtickej pani sa mi tiež moc páči. Aké je to naše Slovensko krásne!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A my u nás sme tieto vlaky zase volali Anča :-))) je fajn zisťovať mená nafťáčika v rôznych regiónoch :-) Ďakujem, som rada, že som potešila, ešte mám v zálohe nejaké výlety, na ktorých som sa mohla kochať tým, čo tu máme. Hej, Slovensko je z tohto pohľadu krásna krajina a som rada,že môžem spoznávať rôzne nové miesta. Hlavne nech sú tam kopce, ktoré tu na nížine chýbajú, aby boli pekné fotky :o) Na túto zbierku som celkom hrdá, som rada, že už je kompletná a že som sa mohla stretnúť a porozprávať aj s jej autorom :-)

      Odstrániť


Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.