Design by Suzi

, by Suzi

Upgrade diára

Keď je polovica Februára za nami, mohla by som ukázať aj toto, že :-D. Darovanému koňovi na zuby nehľaď, alebo keď je to zadarmo od vydavateľstva Rigier... Minulý rok som sama napísala komentáre na sprosté reakcie na minuloročný, no tento rok som bola mierne sklamaná aj ja. Sama za seba hovorím, že diáre na tento rok sa veľmi nepodarili. Potešila som sa, že bude mať opäť taký formát, ako minulý rok. Prvé sklamanie prišlo, keď som nezohnala fialový. Nie, že by som tyrkysovú nemala rada, mám ju veľmi rada, no keď som na neho pozerala, na ten obyčajný smutný obal, no už mu len dať reflexnú vestičku a bude pekne svietiť... V jednoduchosti je krása, ale to by nesmel mať takú kiki-riki farbu. Radšej by som brala dizajn podobný minuloročnému. Absencia riadkov . do kelu, veď človek si tam chce písať, značiť - a Silvester miesto Andrei, ďalej som už chyby radšej nehľadala... Zobrala som radšej moju najobľúbenejšiu samolepiacu tapetu a diár som si upgradovala.

Schválne som tam nechala ten tyrkysový pás. Áno, jeden z dôvodov bol, že sa mi nechcelo vyrezávať dierky, ale prišlo mi to tam také oživujúce. Spodný obal som zámerne nechala pôvodný, tam mi to až tak nevadilo, veď na ňom budem mať diár položený.

Pôvodný vzhľad poznáme. Kombinácia týchto troch farieb je výborná, ale ja som vážne chcela fialový :-(.

Bez riadkov je to ťažko, no... Minulý rok som si do neho dala pohľadnicu ako záložku, lebo na šnúrku nemysleli. Tento rok som si povedala, že to spravím tak isto a zabijem aj dve muchy jednou ranou. Z minuloročného som vytrhla stránku z poznámok, riadky obtiahla fixou a mala som podložku hotovú. Nakoniec som sa ale rozhodla, že si dorobím aj stužkovú záložku. Tú mám na prehľade mesiaca a podložkovú na danom týždni :-).

Určite sa mi takto páči viac, aj sa mi na neho lepšie pozerá. V podstate by sa dal oblepiť hocijakými nálepkami (no jasné, že v mojom prípade Hello Kitty), dokonca som niekde čítala, že existujú nálepky priamo na diáre. Len keď už ho idem prerábať, chcela som ho aspoň trošinku seriózny.

P.S.: Včera som sa v Trnave bola pozrieť, či tam ešte túto tapetu nenájdem, že do zásoby, no nič :-( Škoda.

Pekný deň!

1 comments

, by Suzi

Fotopostup

Pita

K včerajšej nátierke pridávam recept aj na arabský chlieb. Dostala som sa k nemu cez Varechu, keď si ma Miška pridala k obľúbeným, ja som samozrejme hneď šla na jej stránku a našla tam tento jej jednoduchý recept. Ďalšia méta bude hummus, samozrejme s domácou pastou tahini. A ešte som aj zistila, okrem toho, že žije v Indii, že je z Myjavy :-).

Rovno píšem dvojnásobnú dávku, lebo jedna, by u nás bola málo...

Potrebujeme:
450 g hladkej múky
1 čajovú lyžičku soli
2 lyžičky sušeného droždia
2 lyžice olivového oleja
260 ml teplej vody

Do šálky som dala sušené droždie, zaliala som ho teplou vodou (nesmie byť horúca) a na teplom mieste som ho nechala trocha "napučať"(1). Do misky som dala múku, soľ, vyliala som tam "napučané" droždie, pridala som vodu a olej a cesto som vymiešala (2-4). Začala som varechou, pokračovala som rukou. Zmes som dala na hodinu a pol kysnúť na teplé miesto (na sporák a vedľa sa varila polievka :-o) ). Po tejto dobe je cesto ešte také nijaké (5). Teraz príde na radu domiesenie. Podsypávame ho múkou a miesime dovtedy, kým sa nám cesto neprestane lepiť na ruku (6). Nesmie byť však tuhé, musí ostať vláčne. Keď toto spravíme, dáme ho znova kysnúť na pol hodiny (7-8).

Cesto "vysypeme" na dosku a tam ho rozdelíme na osem dielov (9). Ak chcete chleby väčšie, tak na štyri. Každý diel trocha pomiesime (10). Potom som si trocha spravila zmenu. Všetky diely som vyvaľkala asi na hrúbku 1 cm (pôvodne pol cm) a poukladala som ich na utierku a chvíľu som ich nechala podkysnúť, kým sa rozohriala rúra (11). Keď je rúra rozohriata, vložíme do nej na 5 minút plech, na ktorom budeme chlieb piecť (12). Potom ho vytiahneme, uložíme naň prvý (ja som dávala dva, keďže som ich mala menšie)(13). Keď sa začne placka dvíhať, necháme ju tam ešte tak dve minúty a potom ju otočíme a dopečieme ďalšie dve minúty (14). Nesmú byť upečené do tmava, inak by boli tvrdé, musia byť mäkké.

My sme ich mali také macaté. Sčasti, že som ich vyvaľkala trocha na hrubšie, sčasti, že som ich nechala podkysnúť. Ale čo myslíte, vadilo? Nie. Na prvý krát sa podarili, nezhoreli, neboli vo vnútri surové, dokonca sa vytvorila aj kapsa, ktorá sa má pri pečení vytvoriť. A nabudúce vychytám muchy :-)