Alebo ako som si ho nazvala ja - "podprdelník" :-). Ja viem, luxus robiť si niečo takéto pod zadok, ale zabijem sa za to? V každom prípade kúpila som si novú stoličku k zrkadlu, a tak trochu ma tlačil zadok, tak som si spravila tento vlastný sedák na mieru.
Jeho rozmer je cca 30 x 30 cm, vzor výšivky je s knihy Vyšívanie (100 nápaditých vzorov). Predlohu som si trochu upravila na môj požadovaný rozmer. Na vyšívanie pozadia som použila ešte starú BCT perlovku (odhadujem, že to bolo č. 714 alebo 715) a na vzor dve farby (912 a 7392) od Puppets. Vo vnútri je tenší vatelín a krajky je cc 2,4 m. Keďže som si zabudla vyšívanú časť, keď som išla kupovať látku, tak som zobrala aspoň takú, akú som vzala, už som dokončenie nechcela dlhšie odkladať.
(Poznámka: Tento príspevok bol pôvodne publikovaný na mojom už neexistujúcom blogu)
Už je to vyše mesiaca, čo som zavítala na besedu slovenskej spisovateľky Naty Sabovej. S Natkou som sa spoznala na svojej druhej besede s Evou Avou Šrankovou, na ktorej som bola v Trnave. Priznám sa, meno mi bolo úplne neznáme, ale Natka si ku mne prisadla a hneď sme si začali štebotať a mne padla do oka. Pozvala ma na svoju besedu do Hlohovca. A prečo nie? Tak sme sa tam so sesternicou vybrali.
Keď sme prišli, Nata akurát medzi knižkami robila rozhovor s mestskou televíziou. Celá beseda bola presne taká, aká je Nata. Veselá. Bolo tak veselo, že som ani nevedela ako a už bol koniec a ja som sa nestihla ani s ňou ani vyfotiť. Takmer tri neuveriteľné hodiny rozprávania o troch knihách. Veselá, uvoľnená, vtipná a strašne pozitívne naladená osôbka je to a určite sa na jej besede nudiť nebudete. Presne ako slnečný deň, ktorý ako keby bol objednaný.
Motýľ a vydavateľstvo Motýľ
Čítanie úryvku zo Zuzaninej skrytej tváre
Čítanie úryvku z Ochrankyne
Čítanie úryvku z Neodolateľného vábenia
Kvietok, ktorý darovala Únia žien v Hlohovci, ktorá bola spoluorganizátorom besedy.
Veľmi sa mi páčilo, odišla som s úsmevom na tvári a ešte keď som išla spať, mi v hlave vírili myšlienky. Domov som odišla s jednou knihou, lebo, to mi neuveríte, bolo ich zopár a tie postaršie tety ich všetky vykúpili :-).
Ochrankyňa
"Kto som?
Som niekto, kto nad vami bdie,
kto vás chráni, som váš anjel strážny.
Keby nebolo takých, ako som ja,
nebolo by mladým ženám pomoci..."
Úvodné slová, ktoré si prečítate, kým začnete putovať do fantázie. No hej, žáner knihy je "fantasy". Ako hlavné potvorky tu vystupujú popri ľuďoch démoni a čarodejnice. Celú knihu som prečítala za 10 hodín, išlo to samo, nedalo sa prestať, musela som ísť stále ďalej. Ako ale teraz napísať niečo, čo vás navnadí, ale pritom nič neprezradím :-D.
Dej sa odohráva na Slovensku, dokonca v Trnave (príp. v jej okolí) a stále som premýšľala nad tým, ktorú zastrčenú kaviarničku si Nata asi zobrala ako predlohu, že by som tam skočila. Prvé stránky patria San Diegu v USA, lebo naša hlavná postava je Američanka. Hlavnou postavou je praes Agape, ktorá v knihe vystrieda tri mená. Hovorme jej ale Kity (Kristína), lebo túto prezývku bude používať v prevažnej väčšine.
Kity je teda čarodejnica, tá dobrá, čo pomáha a ochraňuje. Pred kým? Pred démonmi vysávajúcimi energiu z mladých žien. Takže toto nebude čarovanie, "lektváry", či zaklínadlá, toto bude niečo iné. Bude to tajná misia, ktorá sa začína výučbou slovenčiny.
Kniha je napísaná štýlom denníka, Kity si totiž zapisuje svoje postrehy a výsledky pátrania. Žiadne zdĺhavé opisy, všetko je vysvetlené stručne a jasne. Romantika? Jasné, že tam bude aj tá, ale nie sladko, že sa budete lepiť, ale tak v správnom množstve, že to neodvádza od deja, ale aj tak vás núti zasnívať si. A ako to celé dopadne alebo koho odhalí, to si teraz nechám pre seba, lebo by to nebolo ono :-). No a keby ste náhodou nejakému výrazu nerozumeli, na konci knihy nájdete vysvetlivky.
Počet strán: 312
Väzba: pevná
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok vydania: 2011
Už sa teším na ďalšiu knihu a na naše ďalšie stretnutie, ktoré bude už o pár týždňov v Banskej Bystrici. A snáď sa mi tam podarí kúpiť aj zvyšné knihy :-).
Minulý týždeň sme sa vybrali do Nitry a doniesla som si odtiaľ nejaké blbôstky. Keď som zbadala kovové sovy a Eiffelovu vežu, tak som ich tam rozhodne nemohla nechať :-D. V poslednej dobe sa rozrastá moja závislosť na sovách, teda ich motívoch. Okrem tohto som si priniesla aj tričko s ňou. No a dlho som materiál nenechala čakať a vyrobila som si (pre seba) tieto dvoje krasotinky.
K sovám budem robiť ešte náhrdelník, ale ten ešte chvíľku počká...
Recept som si kedysi dávno priniesla od babky môjho drahého. Keď nám ho pri našej návšteve ponúkla, vedela som, že odídem aj s receptom. Pri všetkých receptoch, ktoré mám a skúšam, som ho robila len raz a doteraz si spomínam na trapas pri jeho prvom pečení :-D
Dnes sa to ale obišlo bez tragédie a ešte aj budú krajšie fotky.
Potrebujeme:
150 g masla
4 žĺtky
120g práškového cukru
210 g hladkej múky
prášok do pečiva
lekvár
Plnka:
180 g mletých vlašských orechov
4 bielka
Maslo, žĺtky, práškový cukor a múku zmiešanú s práškom do pečiva vymiesime na doske.
Pripravíme si plech - buď ho vysypeme múkou, alebo použijeme papier na pečenie. Vymiesené cesto roztiahneme po celej ploche plechu v rovnakej hrúbke. Roztiahnuté cesto potrieme lekvárom.
Z bielkov ušľaháme sneh, pridáme mleté orechy, zmiešame a potrieme na lekvár.
Dáme piecť do rúry vyhriatej na 200 stupňov a pečieme cca pol hodiny. Kontrolujeme špajlou.
Po upečení necháme vychladnúť, nakrájame a posypeme práškovým cukrom.