Druhú časť začnem trochu smutnejšie. V rámci podujatia bolo možné absolvovať Zámocký okruh. Keďže zámok je uzavretý a nedá sa tam dostať, tak sme túto príležitosť využili. Hore som bola naposledy asi pred 4 rokmi. Bol to smutný pohľad, ale po tomto okruhu som odchádzala ešte smutnejšia. Väčšinou zámok, hrad, či zrúcanina sú dominantou daného miesta, Hlohovecký zámok, po správnosti kaštieľ, ale budem písať, ako sme zvyknutí ho volať, je hanbou mesta. Nebudem tu rozoberať situáciu politiky mesta, a to, že keby sa uliate peniažky bokom vrážali po troške sem, postupne by sa to začalo vracať a celoročne. Viete, aké by to bolo fajnové miesto na svadby? Kaplnka, miesto na civilný sobáš a na fotenie, prípadné ubytovanie a časť ako múzeum... Lenže tento stav, v akom sa zámok nachádza, no, bude zázrak, keď sa z neho nestane zrúcanina, len bohužiaľ nie vypálením, ale vďaka politike dnešnej alebo minulej.

Prvý krát sa spomína v 12. storočí ako Hrad Golguz, v 17. storočí slúžil Turkom ako najsevernejšia osmanská pevnosť, v 18. storočí za vlády Erdödyovcov sa dal prestavať do dnešnej podoby. Hore nájdete terasové záhrady, kde na jednej sú aj nejaké tie kríky, ružové záhony, dole nájdete Platanový háj nazývaný Panská záhrada. Kedysi bola tuším zapísaná do zoznamu UNESCO ako najväčší park s platanmi (alebo tak nejako, nemôžem nájsť staršiu fotku tabule osadenej pri bráne). Zopár záberom ste mohli vidieť v jesennom príspevku.

Okruh pozostával z piatich zastávok, bol zriadený v máji tohto roku v spolupráci s Vlastivedným múzeom a Základnou školou z Podzámskej ulice. O výklad sa postaral pán Stanislav Varga a na zámku prebral štafetu Jozef Urminský. Dozvedeli sme sa o histórii parku, o vtáctve a živočíšstve v ňom prebývajúcom, o studničke a veľa prameňoch vody... A to, čo mi vŕtalo hlavou - zmysel ramena vedúceho  k poliklinike. Bolo pôvodne dlhšie, išlo až k Váhu, odkiaľ bolo jazierko zásobované vodou lopatkovým kolesom.

Potom sme sa vydali už hore k zámku. Počas výstupu sme si dali ďalšiu zastávku a nasledoval výklad o skleníkoch. Pozostatky druhého, menšieho, ešte schátralo stoja, aj bývalý dom záhradníka zámku, no na mieste druhého bohužiaľ stojí obytný dom. Potom sme sa presunuli k terasovým záhradám a k Empírovému divadlu.

Táto schátraná vežička kedysi slúžila ako altánok. Hmm, česť a sláva tomu, kto to tu dá do poriadku...

Po vstúpení za bránu sa môj výraz tváre zmenil a keď som zbadala fotky pred a teraz, tak mi bolo z toho do plaču. To, že si "komanči" nevážili históriu a zbúrali, čo sa dalo, to vieme, ale že si históriu nevážime ani dnes, to je smutnejšie. Na nádvorí prebiehal archeologický prieskum, do toho pohľad na rozmlátené okná, opadanú omietku, pokazené hodiny, pozostatky hajzlíkov... Dovnútra nás pustili iba do kaplnky a bývalej kuchyne. Po nádvorí sa pohybovalo zopár postáv v historickom oblečení.

Do parku som sa vrátila mierne otrasená a náladu mi trochu zlepšili dolky a práve vystupujúci Hector.

A Hectorom pokračujem aj teraz, už nedeľným programom a Hlohovcom v husitskom ohrození, keď som chytila o niečo lepšie miesto na sedenie a behanie okolo :-). Opäť boli do vystúpenia zapojené aj deti a mohli si to vyskúšať. Potom nasledoval lukostrelecký turnaj v podaní skupín Vinedi a Cassanova s názvom Na dvore Ujlakyho Fraštackého, kde pána moderátora hrajúceho Ujlakyho zrejme deň predtým otlačili topánky a behal bosý. V súboji Angličanov a Turkov zvíťazili prví spomenutí. Hector nastúpil znova, tentokrát aby priblížil spory medzi medzi vinohradníkmi Starého a Nového Hlohovca a ako nakoniec Mikuláš Kont, zakladateľ rodu Ujlakyovcov, madzi nimi rozhodol. Mimochodom dievčence krásne spievali. Po týchto scénkach sa hľadisko znova upravilo, lebo opäť prichádzali na rad lukostrelci z Vinedi a tu začal dážď a vyhnal nás schovať sa a nakoniec domov. Kým sme zjedli podplamenník ešte vyšlo slnko, ale po príchode domov začala druhá várka dažďa.

Ešte jedna spred búrky a zostrih krátkych videí, ktoré som natočila.

Na záver to celé hodnotím na jednotku, na Hlohovec aj s veľkou hviezdičkou. Všetkým frfľošom, ktorí to len kritizovali (či už som začula alebo čítala), odkazujem, aby niečo vymysleli, zorganizovali a povybavovali sami, radi sa všetci pozrieme. Kritizovať vedia všetci, lenže si neuvedomujú, koľko práce sa skrýva za tým, kým sa to zorganizuje. Bolo to prvý krát, treba ešte nejaké muchy vychytať (napr. sprievod medzi autami na parkovisku, popri verejných WC), ale aj tak to bolo super a strávila som fajn víkend v Hlohovci. Vďaka pánovi Petrovi Kolišťanikovi za nápad zorganizovať toto podujatie, rovnako ako všetkým angažovaných a účinkujúcim a ja verím, že to nebola posledná takáto akcia a že si pre nás All Marketing ešte niečo pripraví, nech sa v Hlohovci deje aj niečo pekné.

Zoznam účinkujúcich:
Hector, Trnava (http://www.agenturahector.sk)
Vinedi, Svätý Jur (www.vinedi.sk)
Cassanova, Banská Bystrica (http://www.cassanova.sk)
Templári z hradu Bagras, Bratislava (http://www.bagras.sk)

1. ČASŤ

Pekný deň!