Trilógia od Frederici Bosco

30 apríla


K tejto trilógii som sa dostala cez sesternicu, ktorá mi dala k narodeninám prvý diel. Na druhý rok som si v lete počkala na druhý diel, lebo som bola zvedavá, čo autorka vymyslela po takom konci prvej knihy a posledné Vianoce som dostala posledný diel. No, ja neviem. Z môjho pohľadu mohla byť viac rozvinutá prvá kniha a autorka mala skončiť pri nej. Aj keď neskončila dobre, lebo nikde nie je predsa napísané, že všetko musí skončiť dobre, zasmejeme sa, zašteká pes a je to (narážka na nemeckú romantiku, aby ste pochopili)...

Takto,  aby som to upresnila, som kategória 30+. Viem, že takéto knihy sú skôr pre mladšie ročníky, ja pri nich jednoducho utekám od reality, nepotrebujem čítať o všetkom tom zlom, keď je to všade. Je o mne známe, že románom, kde sa rozväzujú saténové šaty broskyňovo-levanduľovej farby s bohatou čipkou niekde na zámku, kde  v každom prípade niečo niekde vniká :-D, či Vasilkovou ma nepotešíte, neohúrite, skôr naštvete. No aj napriek tomu som si  pri čítaní oboch pokračovaní niekoľkokrát povedala,  že lepšie by som asi zniesla všetky tie podvedené, sklamané a rozvedené Helenky, Ľubky, Anky, Milky... Ono to bolo vlastne z kaluže do blata.
Hlavná hrdinka je 16-17 dievča  Mia (baletka, školáčka, dcéra Talianky a Angličana, ktorý spolu nežijú) a jazyk týchto bytostí bol prenesený do textu. Nie, že by som zabudla, aké to bolo v tom veku, na moje veľké nešťastie som nezabudla, ale existuje dôvod, prečo nosím so sebou do autobusu (okrem knihy) sluchátka. No a tu som to vlastne čítala...

Nechcem knihy odsúdiť. Pre generáciu, ktorej sú tieto knihy určené, to nie je zlé, no ja priznávam, že Mia mňa, starú kozu, niekoľkokrát vytočila. Jej konanie, jej jazyk, nuž, mám radšej young adult, ktorý je trochu iného žánru, nie taký pravý young adult. Miestami pôsobila na mňa ako rozdvojená osobnosť. Možno vplyv veku autorky. Kým druhým radila, pomáhala ap., sama robila kroky hodné facky. Kým opisy boli v pohode, keď prehovorila, tak sa mi chcelo vrieskať. 

Zamilovaná do anjela



"Temperamentná Mia, potomok Talianky a Angličana, je odvážna rebelka, ktorá statočne čelí nástrahám dospievania, akými sú škola, priatelia, rozvedení rodičia či búrlivý vzťah s mamou. Popritom tajne sníva o baletnej škole Royal Ballet School v Londýne, jednej z najprestížnejších tanečných škôl na svete, kde sa na hodinách tvrdo drie a školné je veľmi vysoké. Avšak to, čo predstavuje pre osamelú matku obrovský problém, dokáže bohatá, ale panovačná stará mama vyriešiť ľavou zadnou. Stačilo by len zavolať...
Miin život sa ešte viac skomplikuje, keď sa bezhlavo zamiluje do Patricka, brata svojej najlepšej priateľky, ktorý je taký očarujúci, že je pre ňu stelesnením anjela. Vášeň k tancu a láska k Patrickovi sú silné a zároveň nezlučiteľné. Mia sa nedokáže vzdať ani jednej z nich, až kým ju osud nepostaví pred jedno z najbolestivejších a najťažších rozhodnutí v živote..."


Takže v prvej knihe sa zoznamujeme s Miou, ktorá študuje na strednej škole, tancuje balet a túži sa dostať na Kráľovskú baletnú akadémiu. Je tajne zamilovaná do brata svojej najlepšej kamarátky Niny, s ktorou sa pozná od malička, je u nich, ako sa hovorí, varená-pečená a v ich súdržnej rodine nachádza to, čo doma nikdy nepoznala. Čo sa týka najprestížnejšej baletnej školy, tak tu vzniká problém, lebo táto škola je drahá a to si jej matka nemôže dovoliť. Mia sa rozhodne kontaktovať starú mamu žijúcu v Taliansku a ktorá je veľmi bohatá, kde vzniká ďalší problém, lebo jej mama a stará mama sa cez dlhoročný spor spolu nerozprávajú. Medzitým sa splní jej tajný sen, začne chodiť s Patrikom,  pričom to musia tajiť, aby sa to nedozvedela Nina. Tajné stretávanie sa im stane osudným. Nebudem klamať, aj mi slzička vyhrkla. Ale ako som napísala vyššie, kniha mohla byť lepšie rozvinutá a nemuselo byť pokračovanie... (Hovorí 30+)



Môj tajný anjel


"Od toho strašného februárového dňa, keď ju pohltilo more, sa pre Miu zastavil čas. V hlbokom sne, v ktorom sa nachádza, sa však cíti bezpečne. Obklopuje a chráni ju zvuk známeho hlasu, zmierňuje jej utrpenie a približuje ju k tomu, koho tak veľmi miluje. Je to Patrikov hlas a ona nechápe, ako je to možné. Ten hlas je silnejší ako všetky ostatné, ktoré ju volajú, aby sa vrátila späť do života. Aj keď ho nemôže vidieť, prihovára sa jej ako anjel, ktorý ju nikdy neopustí. Mia sa však bojí otvoriť oči, má strach, že znova bude cítiť zúfalstvo a bolesť. Keď sa napokon preberie, je úplne iná. Niekto chcel, aby žila. Niekto, s kým dokáže aj naďalej komunikovať a koho nemá v úmysle prestať počúvať. Niekto, kto ju miluje viac ako svoj život a kto urobil všetko preto, aby ju zachránil. Vďaka starej mame, ktorá si ju vezme z nemocnice k sebe do Florencie, začína Mia opäť žiť a spoznávať nových ľudí. A vďaka starému rumunskému učiteľovi začína znova tancovať a približovať sa k svojmu snu o baletnej škole v Anglicku..."



V ten osudný deň, kedy sa stala tá "nehoda", Mia skončila v nemocnici a leží v kóme. Počas toho sa jej prihovára stále Patrik, ktorý ju povzbudzuje k tomu, aby sa prebrala, ktorý už ale viac nie je. To sa nakoniec aj podarí, no Mia stratila chuť do všetkého, čo predtým milovala, okrem toho, Nina sa na ňu nahnevala a nechce o nej už nikdy počuť.  Celú ich rodinu Patrikova smrť rozložila. Patrikov hlas sa jej prihovára stále, no počuje ho iba ona, vďaka čomu na ňu pozerajú ako na blázna. No, ja som si myslela, že to bude trochu inak, že sa možno do niekoho prevtelí alebo čo :-D. Budiš...  Aby odišla od všetkého ďalej a dala sa do poriadku a začala pomaly žiť, odchádza k starej mame do Talianska. Opäť sa začne stretávať s ľuďmi a zaradí sa aspoň trochu do víru života, no čo je najdôležitejšie, vracia sa znova k baletu, na ktorý kvôli okolnostiam zanevrela. A ešte stále sú tu ľudia, ktorých má rada a oplatí sa kvôli nim žiť. Vráti sa domov, ukončí školu a absolvuje príjímačky na Kráľovskú baletnú akadémiu, kde exceluje, ale...


Anjelská láska


"Túžim slobodná tancovať bez pevných pravidiel, slobodná študovať balet, s kým len chcem, bez toho, aby som musela dodržiavať prísne nariadenia prestížnych škôl alebo znášať vrtochy frustrovaných učiteľov, slobodná vyjadriť samu seba.
Mia dostala príležitosť, na ktorú odjakživa čakala – pozvali ju na prijímacie skúšky do Kráľovskej baletnej školy. Hoci mala splnenie životného sna na dosah ruky, dala prednosť slobodnému tancu bez pravidiel a obmedzení. Po tom, čo s Ninou prekonali všetky nedorozumenia, ktoré ich rozdeľovali, sa spoločne presťahovali do Londýna. Mia navštevuje tanečnú školu Brit, ktorou je nadšená, kým Nina sa zapíše na štúdium žurnalistiky. Londýn pre ne neznamená iba zábavu a zmenu, priateľky musia spoločne znášať Ninino tehotenstvo. Ako vždy im je oporou nehmotný Patrick, až kým jedného dňa..."





Ďalšie "skvelé" rozhodnutie, z ktorého nie sú na prášky len Miini najbližší, ale aj ja. Nina jej konečne odpúšťa a ona zanechá všetko, kvôli čomu tak makala a narobila toľko problémov. No je tu ešte niečo, Nina schválne otehotnela (mimochodom s Miiným bývalým frajerom Carlom), aby zaplnila prázdne miesto po Patrikovi. A Carl sa stále domáha svojich práv a nalieha na Miu. Aj napriek tomu, že odmietla ísť na Kráľovskú baletnú, aj tak si chce nájsť inú školu, odsťahovať do Londýna a bývať tam spolu s tehotnou Ninou. Je samozrejme okolo toho zase kopec problémov, no tie sa vyriešia, keď Betty, mamina kamarátka príde o prácu a rozhodne sa odísť s nimi, že bude na ne rovno dozerať a otvorí si vlastný biznis Aks Betty :). Mia nastúpi do tanečnej školy, bojuje tam trochu s jedným profesorom a stále jej robí spoločnosť Patrik v jej mysli, s ktorým sa aj naďalej stretáva vo snoch. Skamaráti sa tu s tromi žiakmi, pričom dvoch stále berie ako určitú konkurenciu, keďže sú spolužiaci a jeden, Adam, ktorý navštevuje aj "poradňu" Betty, lebo sa vďaka jeho slávnej frajerke cíti menejcenný, sa stane jej skutočným kamarátom. Na Vianoce sa Mia dozvedá, že bude mať súrodenca a zase robí cirkus. Nina porodila, prerušila štúdium, dieťa dostalo "nečakane" meno aj po Patrikovi. Pomaly ale isto sa Patrik s Miou lúči, čo nasvedčuje, že sa blíži koniec.Takže treba rýchlo ukončiť dej.  Všetci zrazu dostávajú rozum, všetko sa vyjasní a všetci sa dajú dokopy (mojej predpovede hneď zo začiatku knihy) a Pat "odchádza"...



Rada by som to rozvinula aj viac, ale už tak mám pocit, že som prezradila veľa. Pre človeka, ktorý to ešte nečítal, to nie je potom bohviečo, aj keď všetky tie knihy sú tak na jedno kopyto, že už si človek domyslí.

Takže... Ako som napísala na začiatku. Ja osobne som čítala aj lepšie, ale pre vekovú kategóriu, ktorej sú knihy určené,  alebo sú obrnení voči puberťákom, to zlé nebude. Pre mladé baby je to vhodné. Rozumejú reči, rozumejú situáciám, rozumejú vyrovnávaniu sa s určitými vecami v tomto veku. Ja som už niekde inde, tak to bolo pre mňa miestami na nervy. Ja osobne som si totiž myslela, že to bude trochu iné, že to bude trochu inak. Ale prežila som to a aj naďalej zostávam obrnená voči literatúre pre ženy s výnimkou Alexandry Potterovej a na relax budem ešte stále voliť fantasy a young adult :-).



Mohlo by sa páčiť

0 comments


Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.