Nejako som si zabudla nafotiť obrázok a zrazu tu bol dnešný deň. Fotila som ráno pred odchodom do Nitry a aj to tak dopadlo :-/ Aby mi nebolo málo, zblbne mi počítač... Aj tak budem musieť prefotiť zarámované obrázky. Už to musí ísť zo mňa von. Ani si neviete predstaviť, ako ma neuveriteľne rozčuľuje, že je kanava krivo utkaná. Keď to potom takto olemujem, v tom rámiku to vyzerá príšerne. Navyše ráno o pol siedmej som si to na fotkách akosi nevšimla. Nech, veď koľko ľudí si tento príspevok pozrie... Tak a je to vonku a teraz dosť rozčuľovania.

Som rada, že som si odložila klásky a mohla som ich použiť teraz :-). Panna  bude s nami do 22.9., kde sa mi bude trochu križovať s jesenným obrázkom, takže budú zase dva za sebou. Jej rozmer je 44x49 krížikov.

Týmto príspevkom začnem krátku sériu foto príspevkov z výletov po myjavských kopaniciach. To viete, u nás na rovine nič zaujímavé nenafotím, preto si vždy užívam, keď môžem fotiť na Myjave. Aj keď jedno miesto niekoľkokrát, ale už sa mi stalo, že som aspoň videla posun v zlepšení záberu :-). Ale tie sady, kopce, výhľady, tie sú na nezaplatenie. A nebo. Krásne, ako ja hovorím, barančekové nebo. Blankytná obloha je krásna, ale na fotke trochu nuda. Obloha s oblakmi ma nesmierne fascinuje. Od malička, kedy sme pozerali hore a hľadali, ktorý mrak nám čo pripomína.

Vybrali sme sa na Poriadie, k pamätníku bitky u Klasovitých. Okolo motokrosu, po Jablonskej, hore okolo metrologickej (?) stanice. Zastávka na fotenie výhľadov, k bunkru z 2. svetovej vojny do lesa som sa neodvážila ísť. Obloha bola úžasná, ako nejaká začínajúca apokalypsa nad Myjavou :-). Nie, nepršalo, to len tie mraky tak vyzerali, ale boli neškodné. Skoro z každého kopca je vidno tie isté skvosty, ale vždy ich fotím. Zrúcanina hradu Branč, Čachtický hrad, výhliadková veža na Poľane (aj o tej tu bude reč v budúcnosti), veterný mlyn vo Vrbovciach, či televízny vysielač na Veľkej Javorine. Vďaka za taký rozsiahly zoom.

Prechádzame nad železničnou traťou a ja lovím prvú fotku Mlynárika kapustového. Nebolo by odveci zachytiť aj hlavný cieľ výpravy. Tam tie stromy, tam sa ukrýva pamätník.

Joj, táto odbočka, tú "mám" veľmi rada pri ceste autobusom. Kým vtedy ideme rovno, teraz sme sa pobrali do ulice. Niektoré domčeky rozprávkové a zaujala ma táto záhrada, ktorú som trošku "šmírovala".

Mám pocit, že tento kopec je vidno odvšadiaľ. Ideme na Poľanu, je tam, ideme na Bradlo, je tam... Nerobila som panorámu, ale ďalšie tri zábery patria k sebe. Od prvého pokračujú vľavo ďalšie dva.

Konečne sa dostávame k pamätníku. Nebudem to prepisovať, na ceduľke všetko je :-). Fotky by sa ale opakovali, tak len tak stručne.

Pohľad do diaľky, tam niekde by sa mala skrývať cesta späť. Zbehli sme na Poriadie a odtiaľ rovno na záhradu na grilovačku. Nechýba zopár fotiek kvietkov a mala ochutnávka mojej ďalšej vášne - motýľov. Tu niekde na lúkach to začalo. To už mojím "spoluturistom" nezostáva nič iné, len si sadnúť a čakať :-D.

 Mačička z Jablonskej ako bodka za dnešným príspevkom. A ja prajem pekný zvyšok večera!

Ahoj, to som ja, augustová mačička z kalendára od Margaret Sherry. Posielam slnečný pozdrav z pláže. Dnes som si stavala hrady z piesku a našla som aj nejaké mušle. A keby ste vedeli, aká je tá zmrzka mňaukózna, mmm. Skoro som k vám neprišla včas, lebo som chcela nejaké fotky pri vode, ale dážď všetko pokazil a zaplavil mi pláž. Musela som počkať, kým piesok uschne, aby mi Suzi mohla spraviť tie jej veselé fotky. A že sa pri nich zase bavila, mali ste ju vidieť. No trošku nám to prekazila zvýšená hladina vody, ktorá všetko zaplavila a museli sme si nájsť nové miesto. Nenechajte sa pomýliť kamenistou plážou, nie som v Chorvátksu. Podarilo sa nám aj suchý piesok o pár metrov ďalej. Ja už musím ísť do vody, kým začne pršať, tak nechám slovo jej, aby doplnila informácie :-).

Suzi napíše snáď len toľko, že rozmer vyšitej časti je 62x71 a že sa veľmi teší, že sa jej nakoniec podarilo ísť nafotiť aj vodky pri vode :-).

Trochu bláznivý úvod, ale akosi to išlo pod prsty samé :-). To bude asi tou radosťou, že mi to vyšlo, aj keď som mala na mále. To viete, videla som obrázok a v tom okamihu som mala v hlave predstavu, ako to spravím. Ale keď prišli tri dni po sebe dažde, nebolo možné to zrealizovať. A dnes? Už počas fotenia sa k nám hrnulo niečo od Nitry. Kým sme vyšli od Váhu, pridalo sa k tomu niečo od Piešťan a vznikol jeden krásny búrkový oblak. No čo vám poviem, domov sme prišli na poslednú chvíľu. Posledné metre som si ešte tancovala v daždi od radosti, ale som rada, že to najhoršie nás už nezastihlo :-)

✯ Pekný víkend! ✯