Potulky kopanicami: Výlet na Poriadie

11 augusta

Týmto príspevkom začnem krátku sériu foto príspevkov z výletov po myjavských kopaniciach. To viete, u nás na rovine nič zaujímavé nenafotím, preto si vždy užívam, keď môžem fotiť na Myjave. Aj keď jedno miesto niekoľkokrát, ale už sa mi stalo, že som aspoň videla posun v zlepšení záberu :-). Ale tie sady, kopce, výhľady, tie sú na nezaplatenie. A nebo. Krásne, ako ja hovorím, barančekové nebo. Blankytná obloha je krásna, ale na fotke trochu nuda. Obloha s oblakmi ma nesmierne fascinuje. Od malička, kedy sme pozerali hore a hľadali, ktorý mrak nám čo pripomína.




Vybrali sme sa na Poriadie, k pamätníku bitky u Klasovitých. Okolo motokrosu, po Jablonskej, hore okolo metrologickej (?) stanice. Zastávka na fotenie výhľadov, k bunkru z 2. svetovej vojny do lesa som sa neodvážila ísť. Obloha bola úžasná, ako nejaká začínajúca apokalypsa nad Myjavou :-). Nie, nepršalo, to len tie mraky tak vyzerali, ale boli neškodné. Skoro z každého kopca je vidno tie isté skvosty, ale vždy ich fotím. Zrúcanina hradu Branč, Čachtický hrad, výhliadková veža na Poľane (aj o tej tu bude reč v budúcnosti), veterný mlyn vo Vrbovciach, či televízny vysielač na Veľkej Javorine. Vďaka za taký rozsiahly zoom.






Prechádzame nad železničnou traťou a ja lovím prvú fotku Mlynárika kapustového. Nebolo by odveci zachytiť aj hlavný cieľ výpravy. Tam tie stromy, tam sa ukrýva pamätník.


Joj, táto odbočka, tú "mám" veľmi rada pri ceste autobusom. Kým vtedy ideme rovno, teraz sme sa pobrali do ulice. Niektoré domčeky rozprávkové a zaujala ma táto záhrada, ktorú som trošku "šmírovala".



Mám pocit, že tento kopec je vidno odvšadiaľ. Ideme na Poľanu, je tam, ideme na Bradlo, je tam... Nerobila som panorámu, ale ďalšie tri zábery patria k sebe. Od prvého pokračujú vľavo ďalšie dva.




Konečne sa dostávame k pamätníku. Nebudem to prepisovať, na ceduľke všetko je :-). Fotky by sa ale opakovali, tak len tak stručne.




Pohľad do diaľky, tam niekde by sa mala skrývať cesta späť. Zbehli sme na Poriadie a odtiaľ rovno na záhradu na grilovačku. Nechýba zopár fotiek kvietkov a mala ochutnávka mojej ďalšej vášne - motýľov. Tu niekde na lúkach to začalo. To už mojím "spoluturistom" nezostáva nič iné, len si sadnúť a čakať :-D.









 Mačička z Jablonskej ako bodka za dnešným príspevkom. A ja prajem pekný zvyšok večera!


Mohlo by sa páčiť

2 comments

  1. Fotky mrakov sú vždycky Božie... a to preto, že sa nikdy nemôže stať, že by si našiel niekde ešte jednu rovnakú. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jj, mraky rulez :-D milujem takú oblohu, vždy na ňu čumím ako pako, ako keby som nikdy nevidela oblaky :-D

      Odstrániť


Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.